Zádielska dolina
Medzi najatraktívnejšie miesta okresu Košice-okolie patrí Zádielska dolina. Nachádza sa pri obci Zádiel približne 40 kilometrov od Košíc. Miestami je široká je 10 metrov, pričom vysoké skalné bralá dosahujú výšku až 300 metrov.
Prechádzka týmito miestami patrí medzi nezabudnuteľné zážitky. Zádielska dolina je súčasťou Národného parku Slovenský kras a tvorí Národnú prírodnú rezerváciu Zádielska tiesňava s rozlohou 214,73 ha. Na jej území bolo doposiaľ objavených 75 jaskýň a priepastí.
Prostredie Zádielskej doliny a priľahlých planín je zaujímavé aj z botanického hľadiska, keďže rastlinné spoločenstvá patria do oblasti panónskej a karpatskej flóry. Na trase je možno v čase vegetácie obdivovať vyše 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých najvzácnejšie sú astra alpínska, plamienok alpínsky, poniklec veľkokvetý a poniklec otvorený.
V doline žijú aj endemity živočíšnej ríše. Patria k nim švábik krasový a ulitník alópia zádielska. Vďaka vysokému počtu jaskýň tu možno večer a v noci vidieť množstvo netopierov. Žije tu aj najväčší netopierí druh na Slovensku – raniak veľký. Z motýľov zase dokáže zaujať najväčší druh žijúci v Európe – okáň hruškový, ktorého rozpätie krídel dosahuje až neuveriteľných 16 centimetrov.
Hájske vodopády
Čarovné vodopády ukryté v lesoch Hájskej doliny (neďaleko cesty medzi obcami Háj a Hačava) patria k najkrajším prírodným výtvorom v Slovenskom krase. Dĺžka Hájskej doliny a krasovej tiesňavy je približne 6,5 km. Vodopády sú vysoké 1 až 7 metrov a ich výdatnosť sa odvíja od množstva zrážok. V zimnom období vodopády zamŕzajú a vytvárajú ľadové steny a cencúle. Šum padajúcej vody a krása panenskej východoslovenskej prírody činia z návštevy tejto lokality vskutku neopakovateľný zážitok.
Vyskytujú sa tu vzácne rastlinné a živočíšne druhy. Pestrosť a množstvo flóry je podmienená inverziou vegetačných pásiem.
Dolina od seba oddeľuje dve najvýchodnejšie planiny Slovenského krasu, a to Zádielskú planinu a Jasovskú planinu.
Hájsky potok, ktorý preteká dolinou, vytvára vďaka výškovým rozdielom až 300 metrov v travertínových hrádzach na konci tiesňavy, v oblasti od Čertovho mosta, sústavu perejí, kaskád a 10-tich vodopádov rôznej veľkosti.
Jasovská jaskyňa
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na tvarovo a farebne veľmi pestrú kvapľovú výzdobu, je známa širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. Jaskyňu vytvorili podzemné toky rieky Bodva.
Návštevník jaskyne musí okrem dobrých očí, aby dokázal obdivovať skvosty prírody, mať aj dobré nohy. V jaskyni je totiž 314 schodov a pri prehliadke turisti prekonávajú rozdiel 360 m. Jaskyňa s vysokou relatívnou vlhkosťou má ideálne podmienky na speleoterapiu.
Slanecký hrad
Slanecký hrad bol postavený v 13. storočí v gotickom štýle. Počas protihabsbugských povstaní ho Juraj Rákoci II. dal v roku 1679 podpáliť a odvtedy pustne. Nazachovalejšou časťou je hradná veža zvaná Nebojsa. Táto štvorpodlažná veža je zároveň najvýraznejším prvkom hradnej siluety.
Hrad sa nachádza priamo nad obcou Slanec a dostanete sa k nemu dobre upravenou cestičkou tiahnucou sa okolo hradného vrchu. Nenáročnú trasu zvládnu aj menej zdatní turisti, na ktorých na hradnom vrchu čaká čarovný výhľad na okolitú krajinku.
Betliar
V údolí rieky Slaná severozápadne od Rožňavy na východnom Slovensku stojí „rozprávkový“ dvojposchodový kaštieľ Betliar so štyrmi nárožnými vežami - reprezentačné lovecké sídlo uprostred nádherného anglického parku s romantickými stavbami, umelou jaskyňou a vodopádom.
Rovnako zaujímavý je aj jeho interiér s galériou obrazov, hudobným a loveckým salónom, knižnicou, dobovým nábytkom a exotickými zbierkami. Za svoju rekonštrukciu dostal ocenenie EUROPA NOSTRA.
Reprezentačnú stavbu, ktorej história je spätá s rodom Andrássyovcov, postavili v údolí Betliarskeho potoka pod husto zalesnenými svahmi Volovských vrchov na mieste pôvodného hrádku Bebekovcov z 15. storočia. Časť jeho múrov využili pri prestavbe gotickej kúrie na renesančno-barokovú trojpodlažnú budovu v 17. a 18. storočí. Podoba kaštieľa z konca 19. storočia sa s menšími úpravami zachovala do súčasnosti.
Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica. Knižnicu v kaštieli založil Leopold Andrássy v roku 1790 a z tohto obdobia pochádza aj jej interiér. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov najmä teologických, historických, geografických a filozofických diel z 15. až 19. storočia, ktoré boli napísané v 6 rôznych jazykoch.
Kaštieľ do roku 1945 slúžil potrebám betliarskej vetvy Andrássyovcov. Po druhej svetovej vojne ho zoštátnili, avšak jeho pôvodné zariadenie sa zachovalo a z kaštieľa vzniklo múzeum s expozíciou Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.
Kaštieľ obklopuje prekrásny park, ktorý bol založený v 18. storočí a je najväčším historickým prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. V roku 1978 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad a tvorí rozlohou úžasných 81 ha.
Súčasťou parku nie sú iba vzácne druhy stromov, ale i vodné plochy, taktiež chodníky a historické stavby, ktoré spolu s kaštieľom vytvárajú ladný a jednotný celok.
Turniansky hrad
Za obcou Turňa nad Bodvou sa na krasovom kopci nachádza zrúcanina Turnianskeho hradu. Hradný vrch je prírodná rezervácia. Rastie tu endemit rumenica turnianská, ktorý nerastie nikde inde na svete, a veľa ďalších vzácných rastlín. Hrad síce je v ruinách, ale môžeme tu vidieť v pôvodnom stave strieľne, klenby, a pod bývalým palácom nájdeme aj čiastočne zachované pivnice.
Hrad postavil šľachtický rod Turnianskych na prelome 13. a 14. storočia. Napriek tomu, že jeho opevnenie v 16. storočí posilnili, Turci ho v roku 1652 obsadili. Ruinou sa stal po požiari v roku 1848. Podľa povesti sa v noci na jeho hradbách zjavuje prízrak hradnej pani, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru.
Kúpele Štós
V čarovnom kúte juhovýchodného Slovenska, v lone malebnej prírody, plnej voňavých jedlí a smrekov na hranici Spišského rudohoria a Slovenského krasu sa rozprestierajú klimatické Kúpele Štós.
Podľa švajčiarskej klasifikácie majú kúpele liečivú klímu so stupňom stimulácie 1, s typickými prvkami horského prostredia.
Hlavným indikačným zameraním Štósu je liečba dýchacích ciest. Kúpele na to predurčuje nielen vhodná nadmorská výška okolo 650 m n.m., množstvo slnečných dní, ale aj lesopark s vyše 200 druhmi vzácnych drevín a kvetov. Tunajšia horská klíma, na rozdiel od vysokohorskej, je vhodná aj pre pacientov s chorým srdcom.
Prírodné prostredie kúpeľov tvorí lesopark – národná kultúrna pamiatka, architektonicky dotvorený potôčikom s kaskádami a fontánou.
Herliansky gejzír
Približne 25 kilometrov na juhovýchod od Košíc, v obci Herľany, sa nachádza studený gejzír, ktorý je európskou raritou. Podobné gejzíry sú len na Islande. Bol objavený v roku 1870, keď sa správa kúpeľov v Herľanoch rozhodla hľadať výdatnejšie zdroje minerálnej vody. Bol aktivovaný umelo, vrtom hlbokým 404,5 metra. Gejzír ma svoje intervaly erupcie (okolo 32-36 hodín) o ktorých je vhodné sa dopredu informovať.
